LUXXXX Infinita

Výstava predstaví viac ako 200 diel, prostredníctvom ktorých sa postupne odkrýva môj vývoj od klasickej maľby a statického objektu až po kinetické, svetelné, interaktívne a kybernetické plastiky. Jednotlivé diela nevnímam izolovane. Sú súčasťou jedného dlhodobého procesu, v ktorom sa myšlienky, materiály, technológie a poznatky navzájom prepájajú, transformujú a ďalej rozvíjajú.

Počas rokov som sa venoval výskumu a vývoju vlastných technologických postupov, práci s optickým akrylátom, optickým sklom a ušľachtilými materiálmi, ako aj kybernetike, svetlu, pohybu a interaktívnemu umeniu. Technológia pritom pre mňa nie je samoúčelným efektom. Stáva sa prirodzenou súčasťou výtvarného jazyka. V určitom momente sa samotná technológia stáva sochou — a v ďalšom kroku dokonca nástrojom, ktorý umožňuje vznik ďalších diel.

Jedným z ústredných princípov mojej tvorby je nekonečno. Objavuje sa prostredníctvom kruhu, čísla π, Fibonacciho postupnosti, zlatého rezu či ďalších matematických a fyzikálnych princípov. Zaujíma ma ich prítomnosť v prírode, vo svetle, v priestore, v štruktúrach živých organizmov, ale aj v spôsobe, akým človek realitu pozoruje a interpretuje.

Významným médiom je pre mňa svetlo a jeho transformácia v priestore. Skúmam hranicu medzi optikou, matematikou, materiálom a ľudským vnímaním. Svetlo dokáže meniť objekt bez toho, aby sa menila jeho fyzická podstata. Dokáže vytvárať ďalšie priestory, deformovať ich, násobiť ich alebo meniť spôsob, akým ich divák vníma.

S tým úzko súvisí rezonancia. Zaujíma ma rezonancia, ktorú vytvára samotné dielo, a okamih, keď sa stretáva s vnútornou rezonanciou diváka. Ide o hľadanie vzájomného prepojenia pohybu, kmitania, svetla, zvuku, vizuálneho podnetu a pocitu. Dielo tak neexistuje iba ako objekt. Vzniká aj v samotnom procese jeho vnímania.

Jednotlivé práce preto plynulo prechádzajú od dvojrozmerného obrazu do trojrozmerného priestoru, od statickej sochy ku kinetickému objektu a od hmoty k svetlu, pohybu a interakcii. Vibrácia a pohyb tu nie sú iba vizuálnym efektom. Stávajú sa nástrojom na transformáciu priestoru a spôsobom, ako ovplyvniť optické a emocionálne vnímanie diváka.

V niektorých dielach sa divák stáva aktívnou súčasťou procesu. Môže ovplyvňovať vizuálny charakter, pohyb, svetlo alebo farebnosť diela, a tým sa do určitej miery stáva jeho spoluautorom. Výsledná podoba diela už nie je absolútne nemenná — vzniká v konkrétnom okamihu zo vzťahu medzi objektom, technológiou, priestorom a človekom.

LUXXXX Infinita je zároveň záznamom času. Ak si predstavíme, že vznik jedného diela predstavuje približne mesiac práce, pri viac ako dvesto dielach sa dostávame k rokom života sústredeného na tvorbu, experimentovanie, vývoj a hľadanie. Výstava preto nie je iba prezentáciou jednotlivých objektov. Je obrazom približne dvoch desaťročí môjho života, počas ktorých sa nepretržite venujem výtvarnému umeniu a snažím sa prostredníctvom neho interpretovať obdobie, v ktorom žijeme.

Umenie odjakživa reflektovalo svoju dobu. Dadaizmus reagoval na absurditu a nezmyselnosť vojny, iné avantgardné smery zachytávali dynamiku, pohyb, industrializáciu či spoločenské zmeny svojej éry. Súčasnosť vnímam ako obdobie zásadne formované technologickým vývojom. Technológie menia naše prostredie, komunikáciu, spôsob myslenia aj samotné vnímanie reality.

Mojou snahou však nie je technológiu oslavovať ani ju prezentovať ako dominantný prvok. Naopak — snažím sa zmazať hranicu medzi technológiou a umením, aby sa technológia stala prirodzenou a takmer neviditeľnou súčasťou výsledného diela. Podstatná zostáva myšlienka, vizuálny a emocionálny účinok a schopnosť diela komunikovať s človekom.

Vo svojej práci prepájam teórie a poznatky s pozorovaním reálneho sveta — flóry a fauny, fyzikálnych javov, matematických zákonitostí, svetla, pohybu a štruktúr, ktoré nás obklopujú. Mojím cieľom je zachytiť realitu obdobia, v ktorom sa nachádzame, a transformovať ju do čo najintenzívnejšej vizuálnej podoby.

Vizuálna stránka je pre mňa zásadná. Je prvým impulzom, ktorý má diváka pritiahnuť bez potreby nátlaku alebo predchádzajúcej znalosti teórie. Až následne môže prísť otázka: Prečo toto dielo vzniklo? Čím sa zaoberá? Aký princíp sa za ním ukrýva? Čo sa mi snaží povedať?

Práve tento moment považujem za dôležitý. Umenie nemusí divákovi okamžite poskytnúť odpoveď. Môže ho však priviesť k otázke, k záujmu a k vlastnému skúmaniu.

Výstava má preto aj výrazný zážitkový charakter. V prítmí priestoru vzniká symbióza svetla, zvuku, pohybu, materiálu a vizuálneho obrazu. Divák nevstupuje iba do priestoru naplneného jednotlivými dielami, ale do prostredia, ktoré sa mení podľa jeho pohybu, pozície a spôsobu vnímania.

Výstava začína pri klasickom maliarskom plátne a postupne smeruje ku kybernetickým plastikám využívajúcim autorský softvér, vlastný hardvér a súčasné technologické možnosti.

LUXXXX Infinita tak nie je iba retrospektívou. Je pokusom zachytiť dvadsať rokov nepretržitého hľadania — od hmoty k svetlu, od statického objektu k pohybu, od obrazu k priestoru, od technológie k emócii a od jednotlivého diela k nekonečnému procesu poznávania.

Mgr.Art. Ašot Haas