Skúmajúc kolekciu olejomalieb v Londýne pôsobiacej macedónskej umelkyne Elitsy Ristovej (1991) na jej doposiaľ najrozsiahlejšej samostatnej výstave The Cosmic Moon v ZOYA Museum, sú to práve intenzívne pohľady hlavných hrdiniek a hrdinov, ktoré nás vťahujú do sveta autorkinej komplexnej a viacvrstvovej tvorby. Silné a neúprosné či mystifikujúce a komunikujúce rozličné emócie. Spoločne so symbolikou, gestami a rečou tela sa stávajú nositeľmi dejov, ktoré umelkyňa aktivizuje prostredníctvom portrétov či mnohofigurálnych kompozícií. Cez kozmopolitnú optiku sledujeme kontrasty, medziľudské vzťahy, spiritualitu či multikultúrny prienik.
Či už sú to autoportréty, alebo výjavy ľudí z najbližšieho okolia, Ristova sa zameriava na figúry, ktoré úderne vkladá do prvých plánov obrazov. Odzbrojujú nás svojou priamočiarosťou a zároveň znepokojujú neistou hranicou medzi vnútornou silou a zraniteľnosťou. Autorka buduje ambivalentnosť pocitov jednoduchými situáciami, do ktorých nás vťahuje cez upreté zraky hlavných aktérov. Postavy sú si podobné, no ich uniformitu naštrbuje účesmi, oblečením či rôznymi skonštruovanými identitami. Nie je však podstatné, či je predobrazom samotná autorka alebo iné konkrétne postavy. Repetíciami a variáciami aktualizuje pomyselné alter ego, a tak sú jej diela intímne a zároveň otvorené pre všetkých.
Výstavná selekcia ponúka prehľad niekoľkých ideových línií rozvíjaných na stredne veľkých až monumentálnych plátnach. Štylizované, miestami ilustratívne obrazy sa cielene odkláňajú od realistického stvárnenia. Ristova ploché časti kombinuje s jemnou modeláciou a priehľady do krajiny nahrádza čistými geometrickými vzormi či grafickým prvkami. Formálne sa inšpiruje byzantskou tradíciou zobrazovania pravoslávnych ikon, ktorými bola v mladosti obklopená, a aktualizuje ich prvkami súčasnosti, vďaka čomu vzniká funkčný dialóg s históriou. Priamu apropriáciu dokumentujú portrétové štylizácie a citácie zobrazení Ježišovej matky Márie v rôznych aspektoch jej významov a úloh v kresťanskej tradícii (Matka Božia, Svätá Mária či Blahoslavená Panna Mária).
Figúry v autorkiných dielach síce nepočujeme, no komplexný naratív postupne odkrývame vďaka ich neverbálnej komunikácii. V drobných náznakoch tak môžeme sledovať nonšalantne položené ruky na polonahých telách, vzápätí zas prekrížené v obrannom geste. Ostré a odvážne pohľady sa miestami odvracajú a niektoré telá sú schúlené žiaľom. Prioritou sa stávajú psychologické portréty či zdôraznenie vnútorného sveta. Cez optiku ženského bytia sledujeme priateľstvá, mužsko-ženské (často toxické) vzťahy či snahu presadiť vlastnú identitu. Postavy v obrazoch prejavujú sebaúctu a sebadôveru, vymedzujú sa voči škatuľkovaniu a zdôrazňujú princíp ženskej duality.
Od zvyšku expozície, ktorej dominujú živé a teplé farby, sa odkláňa séria malieb s výrazne potlačeným koloritom. Kontrastné čiernobiele pozadia narúšajú len farby pleti a vlasov portrétovaných. Hoci séria Moon takisto reaguje na vieru, ktorú nachádzame aj v iných dielach, neviaže sa na konkrétne náboženstvo, ale na všeobecnejšiu spiritualitu. Autorka si uvedomuje a zohľadňuje cyklus a silu mesiaca, ktorý nás všetkých ovplyvňuje.
Výstava The Cosmic Moon ponúka vizuálny a emocionálny ponor do hĺbky ľudskej duše a sveta plného dualít. Je to cesta medzi minulosťou a súčasnosťou a medzi fyzickým a duchovným. Ristova sa nebojí klásť otázky o identite, vzťahoch a mieste jednotlivca v kozmickom poriadku.
